O chatách:
O chatách

Výbava chaty
Spoločenská sála
Fotogaléria chaty a areál
Fotogaléria dvojchata
Fotogaléria chata 9 a ihrisko
Tábory, skupiny
Ceny
Ubytovací poriadok
Kontakt

Video:
Video chaty a
Film o regióne

O okolí:
Okolie
Región
Myjava
Turistika a cykloturistika
Gazdovský dvor
Linky

Informačne:
KODRETA furniture s.r.o.
Výroba kovového nábytku


Myjava

Erb mesta Myjava

Mesto Myjava je centrom rázovitej kopaničiarskej oblasti, ktorá sa rozprestiera na Myjavskej pahorkatine, tvoriacej pomedzie medzi Slovenskom a Moravou. 

     Myjava prešla rôznymi historickými premenami. Zasiahli ju kolonizácie, útlak i neľahké životné podmienky obyvateľstva, ktoré sa neodvratne prejavili na formovaní jej vzhľadu. Tvár mesta sa stále menila. Až po súčasnosť, ako ju poznáme dnes.

     Myjava je známa svojimi revolučnými tradíciami. Myjavčania prežili nájazdy Turkov, zúčastnili sa na štyroch protihabsburských povstaniach, a prostredníctvom tejto účasti sa zviditeľnili i v stredoeurópskych pohyboch počas 17. a 18. storočia. Neskôr, počas 2. svetovej vojny, sa Myjavčania zapojili i do protifašistického odboja...

     V roku 1848 sa pod vedením J. M. Hurbana a ďalších národovcov zapojili do národno-oslobodzovacieho hnutia, ktoré vyvrcholilo v prvom slovenskom povstaní.

     Myjava ako obec bola založená v r. 1586. Striedavo patrila panstvám hradov Čachtice a Branč. Jej prvú kolonizačnú vlnu tvorili pred Turkami utekajúci obyvatelia z vtedajších južných častí Slovenska a druhú vlnu, tzv. valašskú, tvorili obyvatelia z Trenčianskej a Oravskej stolice.

     Neľahké životné podmienky spojené s osídľovaním Myjavskej pahorkatiny formovali vzťah ľudí k tomuto kraju, k obci i cirkvi. Pôvodne tu žilo čisto slovenské etnikum neskôr poznačené vlnou maďarizácie. A práve preto sa tento kraj v časoch národného obrodenia stal tak blízkym štúrovskej generácii.

     V meruôsmych rokoch (1848 - 49) sa Myjava stala centrom pozornosti národných dejín. Dňa 19. septembra 1848 v dome pani Kolényovej zasadala a uskutočnila sa 1. Slovenská národná rada - prvý národný orgán v dejinách Slovákov.

     Dom pani Kolényovej je národnou kultúrnou pamiatkou a tvorí súčasť Múzea SNR. pozn. - Múzeum Slovenských národných rád, tel. č. 034/ 621 55 43 - múzeum je sprístupnené v pondelok až piatok od 8.00 do 16.00 hod, počas sezóny od 1.5 - 30.9 i v sobotu od 8.30 do 12.30 hod.

     Významnou osobnosťou Myjavy bol kňaz a evanjelický biskup Daniel Krman, ktorý svoj strastiplný život zasvätil povzneseniu evanjelickej cirkvi v Hornom Uhorsku a svojou literárnou i vedeckou činnosťou prispel ku kultúrnemu povzneseniu slovenského etnika. Zaslúžil sa o výstavbu najstaršej a dodnes zachovanej stavby mesta Myjavy, postavenej v barokovom slohu. Rímsko-katolíckeho kostola (pôvodne evanjelického, ktorý bol v období náboženskej intolerancie zabraný rímsko-katolíckou cirkvou). Kostol začal Krman stavať v roku 1697. Dokončený bol v roku 1711. V roku 1785 bol vybudovaný nový evanjelický kostol, na ktorom je umiestnená pamätná tabuľa venovaná práve Danielovi Krmanovi. V roku 1856 k nemu pristavali 60 m vysokú vežu, ktorá je dodnes právom považovaná za dominantu mesta Myjava. Vďaka Krmanovej podpore vznikli, popri už dovtedy existujúcom blanárskom cechu z roku 1676, v Myjave ďalšie tri cechy: ševcovský, tkáčsky a mäsiarsky.

     V tom čase boli položené aj základy najvýznamnejšieho myjavského remesla - pytlikárstva čiže výroby vriec. Pytlikárstvo preslávilo tunajších remeselníkov na celom území vtedajšieho Rakúsko -Uhorska. 

     Úpadok remesiel na konci 19. storočia, spojený s národnostným a hospodárskym útlakom, sa prejavil v myjavskom kraji vysťahovalectvom do USA a čiastočne i do Kanady a Argentíny. V USA sa Myjavčania najčastejšie usídľovali vo veľkomestách (New York, Chicago, Pittsburg, Cleveland), ale aj v menších mestách na východnom pobreží v štátoch New York, Pensylvánia, Severná Dakota či Texas. Miestom s najväčším počtom myjavských vysťahovalcov sa nakoniec stalo mestečko Little Falls v štáte New York.

     Dožívanie pôvodnej urbanistickej štruktúry si po 2. svetovej vojne vyžiadalo kompletnú prestavbu mesta. Tú sa podarilo popri bytovej výstavbe uskutočniť komplexne s výstavbou školských, zdravotníckych a sociálnych zariadení, s modernou obchodnou sieťou a službami.

     Myjava a okolitý kopaničiarsky kraj je významnou etnografickou lokalitou s vlastnou ľudovou kultúrou a folklórnymi tradíciami, ktoré dnes prezentujú rôzne folklórne súbory a skupiny. Najznámejšími sú folklórny súbor Kopaničiar a folklórna skupina Kýčer z Turej Lúky, kedysi samostatnej obce, dnes začlenenej do mesta Myjava.

     Okrem  prekrásnej okolitej prírody má mesto Myjava veľký historický význam a bohaté kultúrne zázemie. Myjava a Myjavčania dodnes živo zachovávajú tradície svojich predkov. Potvrdzuje to i folklórny festival, ktorý sa uskutočňuje každoročne v júni  v prírodnom amfiteátri Trnovce, kde sa nachádza aj prírodné kino či reštaurácia.

     Myjava i celý myjavský región je tiež známy svojou kvalitnou slivovicou. Pálenie slivovice si môžu návštevníci Myjavy v prípade záujmu pozrieť priamo v niektorej pálenici.

     Biele Karpaty spolu s Myjavskou pahorkatinou patria do oblasti slovensko-moravských Karpát. Charakteristické je pre ne striedanie úsekov lesa s lúčinami a oddychovými miestami, ktoré turistom spríjemňujú pešie putovanie.

     Pre športové vyžitie obyvateľov a návštevníkov Myjavy slúži moderný športový areál, v ktorom sa nachádza: mestská športová hala, krytá plaváreň, letné kúpalisko, sauna, solárium, fitnes centrum, umelá ľadová plocha, kolkáreň a pred dokončením sú tenisové kurty a športhotel s reštauráciou.

     Kopaničiarsky región Veľká Javorina - Bradlo má mimoriadne vhodné podmienky pre cykloturistiku. Celkovo je v oblasti vyznačených viac ako 200 km cykloturistických trás. Veľmi dobré podmienky sú vytvorené aj pre klasickú pešiu turistiku. Sieť značených turistických trás je pomerne hustá a prechádza cez všetky zaujímavé miesta regiónu. Pravidelne v mesiaci jún KST Myjava organizuje turistický pochod "Myjavská päťdesiatka". 

     Biele Karpaty v okolí Myjavy ponúkajú milovníkom zimných športov dobré podmienky na lyžiarsku turistiku a to hlavne na svahoch hlavného hrebeňa. Zjazdové lyžovanie je sústredené v dvoch veľkých lyžiarskych strediskách. Na Veľkej Javorine a v rekreačnom stredisku Stará Myjava. Možnosť zjazdového lyžovania ponúka i rekreačné stredisko Dubník I a večernému lyžovaniu sa môžu záujemcovia venovať v menšom stredisku na Chríbe.

     Terén v okolí Myjavy je vhodný aj na beh na lyžiach, pričom sa využívajú najmä letné turistické trasy. Bežecké trate nie sú upravované, ale v zime je urobená stopa po hlavnom hrebeni až po železničnú stanicu Vrbovce.

     Významným a zaujímavým architektonickým dielom Myjavy je kubistický pamätník generála Milana Rastislava Štefánika z roku 1921. Je situovaný v centre mesta pred evanjelickým kostolom.


Geografická poloha

Myjava je strediskom rázovitej kopaničiarskej oblasti medzi Záhorím na jednej strane a Považím na druhej strane. Leží na severe strednej časti Myjavskej pahorkatiny, neďaleko jej hranice s Bielymi Karpatmi. Rozprestiera sa na nive riečky Myjavy, jej ľavostranného prítoku Cengelky a na spodných úsekoch plochých, k doline Myjavy mierne sklonených chrbtov.

     Myjavská pahorkatina susedí s Chvojnickou pahorkatinou, Borskou nížinou, Malými Karpatmi (s ich dvoma podcelkami: Brezovskými a Čachtickými Karpatmi), Považským podolím a Bielymi Karpatmi (s ich troma podcelkami: Žalostinskou vrchovinou, Javorinskou hornatinou a Bošáckymi bradlami). Ako samostatný podcelok sú v rámci vlastnej Myjavskej pahorkatiny vyčlenené Brančské bradlá.

     Myjavská pahorkatina, Biele Karpaty a Považské podolie sú súčasťou geomorfologickej oblasti Slovensko - moravských Karpát.

     Chvojnická pahorkatina a Borská nížina sú súčasťou oblasti Záhorskej nížiny a Malé Karpaty zasa súčasťou Fatrotatranskej oblasti.

     Pre dôkladnejšiu charakteristiku prírodných pomerov okolia Myjavy sa popri Myjavskej pahorkatine berie do úvahy i priľahlá časť Bielych Karpát. Najvyšším bodom takto zvoleného územia je vrchol Veľkej Javoriny (970 m.n.m.) na ústrednom chrbte Bielych Karpát.

     Najvyšší bod samotnej Myjavskej pahorkatiny je na chrbte v jej severovýchodnom výbežku pri kopanici U Kopcov (580 m.n.m.) .

     V prípade Myjavy ide o hranicu s Borskou nížinou pri Osuskom, v prípade Jablonky o hranicu s Malými Karpatmi pri Hrachovišti.

     Územie Myjavskej pahorkatiny a priľahlej časti Bielych Karpát sa vyznačuje pestrým geologickým zložením a komplikovanými štruktúrnymi pomermi. Na jeho stavbe sa bližšie podieľajú štyri geologické štruktúry:


Príroda

Územie mesta tvorí katastrálne územie Myjavy a katastrálne územie Turej Lúky. Katastrálne územie mestskej časti Turá Lúka tvoria miestne časti:

Rozloha mesta: 12 544 993 m2
k. ú. Turá Lúka: 35 995 598 m2
Poloha: 325 m. n. m.
Počet obyvateľov: 12 655 (k 31.12.2005)


Okres Myjava
Rozloha: 326,55 km2
Počet obyvat.: 29 938
Hustota obyvat.: 92 obyv./km2
Počet miest: 2
Počet obcí: 15

     Myjava je strediskom rázovitej kopaničiarskej oblasti medzi Záhorím na jednej strane a Považím na druhej strane. Leží na severe strednej časti Myjavskej pahorkatiny, neďaleko jej hranice s Bielymi Karpatmi. Rozprestiera sa na nive riečky Myjavy, jej ľavostranného prítoku Cengelky a na spodných úsekoch plochých, k doline Myjavy mierne sklonených chrbtov. Myjavská pahorkatina susedí s Chvojnickou pahorkatinou, Borskou nížinou, Malými Karpatmi (s ich dvoma podcelkami: Brezovskými a Čachtickými Karpatmi), Považským podolím a Bielymi Karpatmi (s ich troma podcelkami: Žalostinskou vrchovinou, Javorinskou hornatinou a Bošáckymi bradlami). Ako samostatný podcelok sú v rámci vlastnej Myjavskej pahorkatiny vyčlenené Brančské bradlá.

     Myjavská pahorkatina, Biele Karpaty a Považské podolie sú súčasťou geomorfologickej oblasti Slovensko - moravských Karpát.

     Chvojnická pahorkatina a Borská nížina sú súčasťou oblasti Záhorskej nížiny a Malé Karpaty súčasťou Fatrotatranskej oblasti.

     Pre dôkladnejšiu charakteristiku prírodných pomerov okolia Myjavy sa popri Myjavskej pahorkatine berie do úvahy i priľahlá časť Bielych Karpát. Najvyšším bodom takto zvoleného územia je vrchol Veľkej Javoriny (970 m.n.m.) na ústrednom chrbte Bielych Karpát.

     Najvyšší bod samotnej Myjavskej pahorkatiny je na chrbte v jej severovýchodnom výbežku pri kopanici U Kopcov (580 m.n.m. ).

     Územie Myjavskej pahorkatiny a priľahlej časti Bielych Karpát sa vyznačuje pestrým geologickým zložením a komplikovanými štruktúrnymi pomermi. Na jeho stavbe sa bližšie podieľajú štyri geologické štruktúry:

     Pahorkatinový, vrchovinový i hornatinový reliéf Myjavskej pahorkatiny a priľahlej časti Bielych Karpát sa vyznačujú prevahou eróznodenudačných foriem, bradlový reliéf zasa prevahou štruktúrnych foriem reliéfu.

Mesto Myjava má priaznivú bilanciu zrážok (700 – 900 mm/rok).

Povrchové vody 
     Územie Myjavskej pahorkatiny je z hľadiska vodohospodárskeho označované vzhľadom na výskyt povrchových vôd za územie s pasívnou vodnou bilanciou. Západnú časť územia s priľahlou časťou Bielych Karpát odvodňuje rieka Myjava, ktorá sa vlieva do Moravy a pramení v nadmorskej výške 670 m.n.m. v Bielych Karpatoch. Riekou Myjava odtečie do Moravy až 23 % vody zo spadnutých zrážok. Rieka Myjava má celkovú plochu povodia 806,36 km2 a dĺžku toku 79,0 km. Tok tečie južným smerom cez obec Stará Myjava, nad ktorou je vybudované vodné dielo Stará Myjava. Jeho výstavba bola začatá v roku 1968 a vodná nádrž sa začala napĺňať v roku 1973. Vodná nádrž v obci Brestovec je od februára roku 2001 vodnou nádržou 3. kategórie, ktorej účelom je zásobovanie technologických vôd areálu SAM Myjava.

Podzemné vody
     Prírodné pomery širšieho okolia Myjavy, najmä geologická stavba územia, neumožňujú dobré podmienky pre infiltráciu zrážkových a povrchových vôd do podložia, čo by umožňovalo obeh podzemných vôd a ich akumuláciu v horninovom prostredí vo väčšom množstve. Preto je celá oblasť Myjavskej pahorkatiny i s Bielymi Karpatmi veľmi chudobná na zásoby podzemných vôd, čo sa citeľne prejavuje nielen pri zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou, ale aj v oblasti priemyslu a poľnohospodárstva.

Pôdy
     Reliéf na základe malej výškovej členitosti a s ňou spätých malých klimatických či vegetačných rozdielov nemá za následok významnejšiu vertikálnu diferenciáciu pôd. Krajina je situovaná v bioklimatickom pásme ilimerizovaných pôd, čiastočne v pásme hnedých pôd.

Rastlinstvo
     Rastlinstvo Myjavskej pahorkatiny a susedných priľahlých pohorí je proti pôvodnému veľmi silno pozmenené činnosťou človeka. Veľmi narušené sú najmä lesné porasty, z ktorých sa, až na malé výnimky, zachovali len roztrúsené skupiny stromov. Odlesnené plochy boli premenené na poľnohospodárske pozemky a využívajú sa na pestovanie poľnohospodárskych plodín i ovocných drevín. Po stránke poľnohospodárskych výrobných typov patrí územie celej Myjavskej pahorkatiny z prevažnej časti k subtypu zemiakársko-jačmennému a v západnej časti územia, v širšej nive rieky Myjavy, k repársko-pšeničnému subtypu. Menšiu plochu južne od mesta Myjavy možno opäť zaradiť k subtypu repársko-jačmennému.

     Územie Myjavskej pahorkatiny a priľahlých pohorí bolo v období pred zásahom človeka do prírody, t. j. v našich podmienkach asi pred 1500 rokmi, lesnaté. V nivách riek a potokov boli rozšírené lužné lesy zložené z vŕb, topoľov a jelší. Ďalej od tokov sa nachádzali i iné dreviny ako napríklad brest, hrab, dub či jaseň. V nižších polohách územia, mimo riečnych nív, boli pôvodne rozsiahle dubové lesy s bohatým trávnato-bylinným porastom. Koncom 18. storočia a na začiatku 19. storočia bol už stav lesov taký žalostný, že obyvatelia boli nútení začať výsadbu lesných drevín.

     Brehové porasty horného toku rieky Myjavy sú tvorené vŕbou bielou, vŕbou krehkou, jelšou lepkavou a jaseňom štíhlym. Na dolnom toku to sú brest väzový, vŕba biela, topoľ biely, jelša lepkavá, jaseň štíhly, lipa veľkolistá, svíb krvavý, plamienok plotný a baza čierna.

Ochrana prírody

Chránené prírodné pamiatky:

Prírodná pamiatka Rieka Myjava
     Rieka Myjava so svojimi brehovými porastami predstavuje významný krajinársko-estetický a ekostabilizačný prvok. Má hydromelioračný význam, zachytáva časť splavených priemyselných hnojív z okolitých pozemkov a chráni tok pred znečistením. Hodnotná je ako študijný objekt teoretickej a aplikovanej hydrobiológie. Účelom vyhlásenia prírodnej pamiatky je ochrana prirodzeného vodného toku so zachovalými brehovými porastami, ktorý predstavuje regionálny biokoridor.

Odpadové hospodárstvo
     Mesto Myjava má vlastnú ČOV bez chemického stupňa čistenia, ktorej rekonštrukcia s podporou eurofondov práve prebieha. Realizovaný separovaný zber je zatiaľ rozdelený na zložky: sklo, papier, bio-odpad a ostatný odpad. 

Zdroj : Mesto Myjava